Nebol som vždy sprievodcom. Boli časy, keď som blúdil v Upside Down bez baterky a myslel si, že tie tiene okolo mňa sú skutočné.
Všetko to začalo nenápadne. Myšlienka sem, obava tam. Postupne sa však šum zmenil na hluk, ktorý sa nedal vypnúť. Cítil som sa ako postava v hre, ktorú ovláda niekto iný. Bojoval som so svojou hlavou, snažil som sa tie myšlienky potlačiť, zamknúť, zničiť.
Ale čím viac bojuješ s monštrom, tým je silnejšie.
Zmena nenastala vtedy, keď som všetko vyriešil. Nastala vtedy, keď som sa prestal báť. Keď som si sadol do tmy a povedal: „Okej, som tu. Čo mi chcete povedať?“
Zistil som, že za tým strašidelným hlukom je ticho. A v tom tichu som našiel seba. Nehovorím to preto, aby som sa chválil. Hovorím to preto, lebo viem, ako veľmi to tam vonku bolí.
Nie som psychiater v bielom plášti, ktorý ťa bude súdiť podľa tabuliek. Som človek, ktorý pozná terén. Mám mapu mínového poľa, pretože som na tie míny sám stúpil.
Ak máš pocit, že ti nikto nerozumie, skúsme to zmeniť. Moja vysielačka je zapnutá.
Si pripravený/á urobiť prvý krok na ceste k sebe?
Spojiť sa s Martinom